Musel som si teda prenajať dom. Ten mal stavebne vyhovovať lepšie ako náš, no hlavne mal byť v takej lokalite, kde by sme mali pokoj a kde by aj susedia a ostatní obyvatelia boli našej misii prístupní.
To sa zdalo byť skoro nemožné. Veď kto by sa tešil tomu, že do jeho dediny nejaký šialenec začne zvláčať narkomanov z celej republiky. V tomto smere sú predsudky a aj oprávnený strach možno najsilnejšie. Najlepší dom som našiel v Budmericiach za kaštieľom. V novej vilovej štvrti bol jeden dom prázdny a dal sa prenajať. Ani som nemal nejaké problémy získať tú nehnuteľnosť, no bol vo veľmi zlom stave, zanedbaný a zničený. To nebol pre mňa veľký problém opraviť ho, no horšie bolo zariadiť, aby nás prijali naši budúci susedia.
Dnes, po rokoch môžem skonštatovať, že bývame stále v tej istej lokalite, no v druhom dome a stali sme sa akceptovanou rodinou, napriek tomu, že u nás už bolo vyše osemdesiat detí, ktoré sa zničili drogami. Boli to deti, s ktorými vlastní rodičia nedokázali spolunažívať, veľa z nich sa ocitlo na ulici a boli všetkými ľuďmi odpísaní.
Ešte nikdy som nemal príležitosť poďakovať sa takto verejne všetkým našim susedom a aj ostatným obyvateľom v Budmericiach za to, že nás takých problémových spoluobčanov medzi seba prijali. Nekonali sa žiadne pogromy, nespisovali sa petície, nikto nás nevyháňal a neútočil na nás. Možno zo začiatku boli také snahy od niektorých jednotlivcov, no väčšina sa vždy pridala na našu stranu.
Budmerice sú výnimočná dedina, kde žijú tolerantní a múdri ľudia. Čas ukázal, že urobili dobre, keď nás prichýlili. Nikdy sme my a ani naše deti neurobili nič, čím by sme niekomu ublížili, alebo dôveru občanov sklamali. Naopak. Veľmi veľa ľuďom sme pomohli a snažíme sa pomáhať naďalej.
Pred pár rokmi sa okolité dediny spojili formou združenia do jedného celku. To združenie sa volá MIKROREGIÓN ČERVENÝ KAMEŇ. Má deväť členov – jednotlivých obcí, ktoré kedysi patrili do červenokamenského panstva. Snažia sa spoločnými silami realizovať rôzne projekty, ktoré by mali zabezpečiť rozvoj celého regiónu, jednotlivých obcí a hlavne zviditeľniť túto oblasť pod Malými Karpatami.
Okrem toho, že tu žijú veľmi srdeční, tolerantní a pohostinní ľudia, nájdete v každej obci i veľmi veľa zaujímavých vecí, ktoré sa oplatí navštíviť.
O tom budú články na tomto blogu. O ľuďoch, histórii, prírode, atrakciách, ale aj o problémoch, plánoch, úspechoch a zaujímavostiach. Autormi článkov budú starostovia, poslanci, obyvatelia, mládež, poľovníci, rybári, divadelníci, tanečníci, ľudoví umelci a vlastne všetci, ktorým tento región prirástol k srdcu a nie je im ľahostajný život v ňom.
Už niekoľko rokov spolupracujeme s obecnými úradmi v našom okolí. Spolu s našimi deťmi dokumentujeme dianie v regióne, vyrábame multimediálne prezentácie, nakrúcame videoprojekty so zaujímavými ľuďmi, zbierame staré fotografie a dokumenty, mapujeme históriu a robíme ešte veľa iných prospešných vecí.
Tiež vytvárame a obhospodarujeme webové stránky niektorých obcí a aj samotného mikroregiónu. Aj tento blog som založil preto, aby sme Vám všetkým priblížili našu domovinu, náš región, kde žijeme a ponúkli Vám všetkým možnosť spoznať náš kraj osobne.
Členovia MIKROREGIÓNU ČERVENÝ KAMEŇ:
Báhoň – starosta Ivan Pätoprstý
Budmerice – starosta Miroslav Baxa
Častá – starosta Stanislav Jablonovský
Doľany – starosta Ladislav Schmidt
Dubová – starosta Ľudovít Ružička
Jablonec – starosta Ján Podmanický
Píla – starosta Vladimír Juriš
Štefanová – starostka Ingrid Zemčíková
Vištuk – starosta Jozef Karaffa – predseda mikroregiónu