Minulý týždeň som bol cez víkend na jednej chate na Majdáne, neďaleko Smoleníc. Bola to odmena od mojej manželky, ktorá, keď vidí, že už nevládzem, dá mi „priepustku“ na takýto výlet. Bol som tam však hlavne na to, aby som sa stretol s ľuďmi, ktorí si veľa pamätajú, dokážu mi objasniť všelijaké doteraz neobjasnené súvislosti z miestnej histórie, alebo dokonca mi poskytnú písomnosti alebo fotografie. Potom to skladám, triedim, dávam do súvislostí a publikujem.
Vrátil som sa v nedeľu a už v utorok som sa dozvedel, že tie miesta, kde mi bolo tak dobre sú zničené. Dokonca sa tam nedalo prísť, lebo záplava strhla jediný prístupový most .
Celý môj rodný kraj bol zničený nevídanou a neslýchanou katastrofou. Ani v obecnej kronike Častej som nič podobné nenašiel. Vyčíňal tu mor, cholera, boli tu vojny a bitky, rabovačka, prechod frontu, no potopa takýchto rozmerov tu ešte nebola.
Najhoršie obišla dedina ležiaca v úzkej doline pod Červeným Kameňom, Píla. Riečka Gidra sa premenila na divokú, ničivú príšeru a likvidovala všetko, čo jej prišlo do cesty. Zničila celú dedinu a pod ňu ešte strhla most na hlavnej ceste do Častej.
Aj u nás v Budmericiach bolo „horúco“, no nakoniec sme obišli ešte celkom dobre. Báli sme sa, aby na dvoch rybníkoch nad našou ulicou nepovolili hrádze, no tie vydržali a voda sa rozliala iba po poli a do záhrad spodných domov.
Na svojej stránke venovanej histórii červenokamenského panstva som zmenil hlavnú stránku a dal som tam výzvu pre ľudí, ktorí by chceli nejakým spôsobom pomôcť obetiam záplav. Som na seba hrdý, že sa mi podaril vymyslieť možno najtransparentnejší spôsob, ako túto pomoc potrebným poskytnúť tak, aby ju aj naozaj dostali.