Asi pred dvoma rokmi v horúci letný deň som sa poobede vybral na poštu. Pred zatvorenými dverami a mrežami nadávali dve „družstevníčky“. Boli extrémne teploty a oni museli na pálčivom slnku vylamovať „metličky“ v kukurici. Bola to nejaká fajnová odroda, ktorú pestovali na semeno a nechceli, aby sa opelila z iných druhov kukurice zo susedného poľa.
Cez obed si odskočili na úkor obedňajšej prestávky na poštu. Na zatvorených mrežových dverách bol lístok, že z dôvodu extrémnych teplôt sa obedňajšia prestávka na pošte predlžuje o hodinu.
Tie dve tetky by zaiste vedeli veľmi dobre porozprávať tým úradníčkam na pošte o extrémnych teplotách, ktoré museli znášať na poli v kukurici.
Možno si pre svoje zásielky prišli ráno po ôsmej, keď konečne otvárajú tú poštu a oni už majú za sebou celý kopec odrobenej roboty na poli v kukurici.
Také isté poľnohospodárske robotníčky pred 150 rokmi o 6 Km západnejšie, v Častej, si možno ani nevedeli predstaviť, čo to je tá novota, ktorú pán Kantek – učiteľ zavádzajú. Volalo sa to POŠTOVŇA, čo zaručene nikto z domácich v živote nepočul. V roku 1933 o tejto udalosti napísal vtedajší kronikár:
Za Jozefa Kanteka - učiteľa (1856-94) bola v obci Poštovňa, ktorú on viedol.
V roku 1890. bol zavedený do obci telefón, je pravdepodobné, že v tomto roku bol zriadený poštový a telegrafný úrad. Pred prevratom ( myslí sa konkrétne rok 1918 a neskorší vznik ČSR,) bolo 5 telefónových prípojek, teraz ( 1933) je ich 11.
Do roku 1932 viedol poštový úrad sám poštmajster t. č. Ján Gregor, tunajší rodák, ale pre veľký nával pošty dostal úrad pridelenú pomocnú silu, t. č. Ján Juriša. Poštu doručuje jeden krát denne stály listonoš Ján Veverka.
Prvú koncesiu na rádiový prijímač mala Blanka Pálffyová na hrade (Červený Kameň) v roku 1925. V roku 1927. boli dve koncesie, potom stúpal počet koncesionárov každý rok, teraz (1933) je ich 44.
Kto nám sprostredkoval takéto informácie? Kto krasopisne zapisoval udalosti, čo zmenili život obyčajných ľudí?
Usnesením zastupiteľstva obce Častá, zo dňa 11. mája 1933 čís. III./9. shrom. Bol som ja, Vojtech Strelka, správca rím. kat. ľud. školy v Častej, ustanovený prvým obecným kronikárom. Tejto funkcie ujal som sa dňa 1. Júla 1933.
Narodil som sa v súsednej obci Ompitáli dňa 21. júla 1901. Ľudové školy som vychodil v Častej, 3 triedy gymnázia vo Sv. Jury, 4. triedu mešť. Školy v Modre, tamtiež 4 ročníky učiteľského ústavu a obdržal som vysvedčenie dospelosti v roku 1921. Učinkoval som ako učiteľ v Igráme a v Lubine - Klačkoch.
Od 1. septembra 1928 učinkujem na tunajšej škole.
Horejším usnesením zatupiteľstva boli ustanovení členovia letopiseckej komisie: Lenhard Miko, roľník, starosta obce, Anton Weidinger, obchodník, I. námestný starosta, Ján Gregor, poštmajster, člen finančnej komisie.
Pán Strelka zvečnil tieto fakty v Obecnej kronike už pri svetle žiarovky. Ja som sa narodil už do „elektrickej“ doby, no často som počul rozprávať starších ľudí, ako si písali úlohy pri svetle petrolejky a ich rodičia si po večeroch čítali kalendáre vydávané Spolkom svätého Voltecha (Adalberta) v Trnave.
Zavedenie elektriky bol azda najväčší prelom v živote vtedajších ľudí. Pán Strelka to zaznamenal takto:
Elektrizácia
V roku 1932 zariadená bola elektrizácia obce nákladom 152.000, z čoho obec vyplatila behom 3 rokov Kč 76.000. Dňa 23. marca 1932. bola obec prvý raz osvetlená elektrickým svetlom, v tomto roku zavedeným do obce. Obec je osvetlená 15 lampami na uliciach.
Dĺžka sekundárnej siete je 3.7 km. Transformačná stanica je murovaná rozmerov 2.20 m x 2.20 m, vysoká 7.70 m. Transformátor je trojfázový, olejový o výkonu 25/50 KVA. Primerná strana 22.000 V, sekunderná 400/231 V. Počet konzumentov bolo v roku 1932 svetelných 65, motorických 4, v roku 1933 svetelných 110, motorických 8, kalorických 1.
Ceny prúdu:
1932 svetelného 3.80 Kč, motorického 2.30 Kč
1933 svetelného 3.50, motorického 2.- Kč za 1 KWh.
Po II. Svetovej vojne v Častej nainštalovali miestny rozhlas. Vtedy tam už dávno existovalo kino. Začali premávať autobusy, objavili sa prvé traktory, v lesoch sa zaviedli motorové píly (známe dvojmužné, nemotorné mašiny) a v roku 1959 náš otec kúpil, ako jeden z prvých obyvateľov, televízor. Mama začal prať v práčke a neskoršie sme mali aj chladničku.
Za svojho života som mal možnosť zažiť niekoľko veľmi významných prelomových okamžikov, ktoré zmenili život ľudstva.
Stále však premýšľam o tom, či tieto zmeny sú naozaj iba na prospech. Priniesli nám bezpochyby veľa pozitívneho, no červík pochybností vo mne začne vŕtať najmä vtedy, keď nám vypnú elektriku, zdražie plyn, či benzín a ja sa vtedy cítim naozaj bezmocne!
Častovský poštmajster pán Gregor, člen Obecného zastupiteľstva, letopiseckej a finančnej komisie. Jeho potomkovia stále žijú v Častej.